Ján XXIII. a Ján Pavol II.: Neštandardné procesy svätorečenia

11.07.2013 16:07

Koncom minulého týždňa pápež František odsúhlasil svätorečenie svojich predchodcov Jána XXIII. a Jána Pavla II. Najmä v prvom prípade ide o nezvyčajné rozhodnutie.

Procesy blahorečenia a svätorečenia sú veľmi zložité a majú svoje presné pravidlá (viac tu). Za ich priebeh zodpovedá vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých. V prípade oboch populárnych pápežov sa najprv Benedikt XVI. a teraz aj František rozhodli využiť svoju pozíciu najvyššieho zákonodarcu a štandardné postupy porušili.

Začatie procesu blahorečenia Jána Pavla II. oznámil Benedikt XVI. 13. mája 2005. Stalo sa tak len mesiac a niekoľko dní po jeho smrti, aj keď podľa platných pravidiel sa má so začatím procesu počkať päť rokov. Tento prípad však nie je precedensom. Vytvoril ho ešte samotný Ján Pavol II. v prípade Matky Terezy z Kalkaty, ktorej proces blahorečenia začal dva roky po jej smrti. Podľa vatikanistu Andreu Tornielliho musel pritom Benedikt XVI. „čeliť“ aj petícii kardinálov, z ktorých drvivú väčšinu vymenoval práve Ján Pavol II., aby blahorečenie prebehlo aklamačne, teda bez riadneho procesu.

K podobnej situácii došlo aj v prípade Jána XXIII. Giuseppe Alberigo – cirkevný historik, priamy účastník Druhého vatikánskeho koncilu a autor životopisu Jána XXIII. – vo svojej knihe Stručné dejiny II. vatikánskeho koncilu (Brno : Barrister&Principal, 2008) napísal, že niektorí účastníci koncilu žiadali, aby Jána XXIII., ktorý koncil zvolal, ten istý koncil vyhlásil po jeho smrti za svätého. Bez riadneho procesu a bez predchádzajúceho blahorečenia. Malo ísť „o akt piety voči koncilovému pápežovi, ale aj o záväzok vernosti, súvisiaci s líniou pokroku a obnovy, ktorú on sám vytýčil“, ako aj o návrat k tradícii prvých storočí. Pápež Pavol VI., ktorý v roku 1963 prebral rozbehnutý koncil, nebol tejto myšlienke naklonený. Hneď po skončení koncilu v roku 1965 však otvoril proces jeho blahorečenia. Jána XXIII napokon beatifikoval Ján Pavol II. 3. septembra 2000.

Súčasný pápež sa na rozdiel od Pavla VI. rozhodol urobiť závažnú výnimku, aby proces svätorečenia Jána XXIII. urýchlil. Povolil vyhlásenie za svätého bez toho, aby Kongregácia pre kauzy svätých schválila zázrak vykonaný na jeho príhovor. „Pápež má moc dišpenzovať od druhého zázraku, čo v tomto prípade využil,“ povedal hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, podľa ktorého mnohí teológovia diskutujú, či je okrem zázraku nevyhnutného k blahorečeniu potrebný ďalší k svätorečeniu.

František v prípade Jána XXIII. nerozhodol svojvoľne. V oficiálnom komuniké Tlačového strediska Svätej stolice sa uvádza, že svojím rozhodnutím potvrdil predchádzajúce hlasovanie členov Kongregácie pre kauzy svätých, ktorí podporili takýto postup. Napriek preverovaniu mnohých informácií o možných zázrakoch na príhovor Jána XXIII. tak ostáva jediným potvrdeným uzdravenie rehoľníčky Cateriny Capitani v roku 1966.

Podľa hovorcu Lombardiho je možné, že Ján XXIII. a Ján Pavol II. budú svätorečení ešte do konca roka. Pravdepodobne sa tak nestane v októbri, keď uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu na pápežský stolec, ale v decembri po ukončení prebiehajúceho Roka viery. Definitívne rozhodnutie však padne až počas konzistória, na ktorom sa František stretne s kardinálmi, aby rozhodli o mieste a čase svätorečení, ako aj o tom, či prebehnú naraz alebo osobitne.

Imrich Gazda

Ďalšie články o Jánovi Pavlovi II. nájdete tu.

Foto: facebook.com/RomeReportsENG