Protesty Kurdov v Turecku kvôli situácii v Kobané majú 14 obetí
08.10.2014 20:47
Zranený muž po zásahu tureckej polície proti protestujúcim Kurdom v Istanbule, 7. októbra
Istanbul 8. októbra (TASR) - Utorkové demonštrácie kurdskej menšiny a jej sympatizantov na podporu mesta Kobané obkľúčeného jednotkami organizácie Islamský štát (IS) prerástli v Turecku do zrážok s políciou, ktoré si vyžiadali najmenej 14 obetí na životoch a mnoho zranených.
Demonštrácie v Turecku sprevádzali násilnosti - demonštranti podpaľovali autá a autobusy, ničili obchody, budovali cestné zátarasy a barikády, podpaľovali pneumatiky a útočili na policajtov zápalnými fľašami. Polícia v niektorých mestách - napríklad v Istanbule - proti nim použila slzotvorný plyn a vodné delá.
Galéria: Zásah polície proti kurdským demonštrantom v Istanbule
Ako na svojej webovej stránke informoval denník Hürriyet, v Istanbule i Ankare situáciu skomplikovali aj protidemonštrácie tureckých nacionalistov, ktorí útočili na kurdských aktivistov. V kurdských oblastiach na juhovýchode krajiny sa zasa rozpútali potýčky medzi kurdskými aktivistami a príslušníkmi islamistického hnutia Hizbullah, ktoré sympatizuje s IS, spresnila turecká agentúra Firat. Podľa nej si tieto incidenty vyžiadali niekoľko obetí na životoch.
V súvislosti s vyostrením situácie, a to najmä v oblastiach obývaných Kurdmi, úrady vyhlásili zákaz nočného vychádzania v niekoľkých okresoch v niekoľkých provinciách na juhovýchode Turecka. Podľa agentúr Anadolu a Dogan ide o provinciu Mardin, Van, Siirt a Diyarbakir - tam dnes zostali zavreté všetky školy a boli zrušené všetky lety.
Protesty Kurdov v Európe
Utorkové protesty v Turecku boli súčasťou demonštrácií, ktoré sa konali v rôznych častiach Európy na podporu kurdských obrancov mesta Kobané na severe Sýrie. To je už niekoľko dní zovreté v obkľúčení jednotiek IS. Demonštranti protestovali aj proti postoju tureckej vlády i vlád západných štátov, ktoré sú podľa nich voči IS málo razantné.
Ako pripomenula agentúra AP, v západných krajinách žije mnoho Kurdov, z ktorých časť odcestovala do Sýrie, aby sa pridali k jednotkám kurdskej domobrany bojujúcim s IS.
Nemecko: Pri potýčkach Kurdov s islamistami sa zranilo 14 ľudí
Najmenej 14 ľudí utrpelo zranenia pri ostrých potýčkach medzi kurdskými demonštrantami a moslimskými radikálmi, ku ktorým došlo v noci nadnes v centre mesta Hamburg na severe Nemecka. Informovala o tom agentúra AP.
Ľudia ošetrujú zraneného demonštra v Hamburgu 8. októbra 2014.Hovorkyňa hamburskej polície Karina Sadowská uviedla, že k zrážkam medzi oboma tábormi došlo po tom, ako sa v meste zišli stovky Kurdov, ktorí protestovali proti organizácii Islamský štát. Tá oblieha prevažne Kurdmi obývané severosýrske mesto Kobané, ležiace na hraniciach s Tureckom.
Podľa Sadowskej násilnosti vypukli po tom, ako sa kurdským demonštrantom postavili do cesty členovia komunity združenej okolo miestnej salafistickej mešity. Polícia rozohnala výtržníkov vodnými delami, pričom 22 z nich zatkla.
Salafizmus je v súčasnej dobe považovaný za najdynamickejšie a najrýchlejšie rastúce islamistické hnutie v Nemecku. Salafisti presadzujú extrémne konzervatívny výklad islamského práva šaría, ktorý napríklad zakazuje alkohol, hazard, hudbu, koncerty, pornografiu, prostitúciu či drogy. Jeho prívržencov nemecké bezpečnostné zložky ostro sledujú.
Vyhrotená situácia v Turecku
Situácia je mimoriadne vyhrotená najmä v Turecku, kde Kurdi už viac ako 30 rokov bojujú za uznanie svojej nezávislosti a kde najnovší vývoj udalostí v susednej Sýrii sledujú s obzvlášť veľkým znepokojením. Účastníci demonštrácií vo viacerých tureckých mestách obvinili vládu v Ankare z kolaborovania s IS, ktorej jednotky sa na severe Sýrie zmocnili desiatok prevažne Kurdmi obývaných dedín a teraz sa snažia dobyť aj Kobané.
Kurdskí demonštranti sa v utorok zhromaždili aj pred budovou Európskeho parlamentu v Bruseli a neskôr do nej vtrhli, dožadujúc sa dôraznejšieho zapojenia Európskej únie do boja proti džihádistom z IS, ktorí cielene prenasledujú a zabíjajú členov kurdskej menšiny v Iraku a Sýrii.
Ďalšie protesty Kurdov boli v Holandsku, Francúzsku, Rakúsku či Švédsku, ako aj na Cypre, v Nórsku a Fínsku. Kurdskí aktivisti sa počas nich domáhali účinnejšej pomoci pre kurdské oddiely domobrany, najmä dodávok ťažkých zbraní, a posilnenia vojenskej spolupráce s kurdskými Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré sú najsilnejšou kurdskou polovojenskou formáciou.
USA kritizujú Turecko za neochotu pomôcť Kurdom pri obrane Kobané
Washington je znepokojený neochotou Turecka zasiahnuť proti extrémistom z organizácie Islamský štát (IS), ktorí útočia na prevažne kurdské mesto Kobané, ležiace na sýrskej strane hraníc s Tureckom. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
Dym stúpa počas intenzívnych bojov medzi militantmi Islamského štátu (IS) a sýrskymi Kurdmi v Kobané, ktoré je viditeľné z Mursitpinaru na predmestí tureckého mesta Suruc pri hranici so Sýriou 7. októbra 2014.
"Sme čoraz väčšmi znepokojení skutočnosťou, že Turecko otáľa a nekoná, aby zabránilo masakru, ktorý sa odohráva len zhruba kilometer a pol od jeho hraníc," uviedol pre denník New York Times vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády.
Militanti z Islamského štátu podľa amerických predstaviteľov nemajú ďaleko k dobytiu Kobané, ktoré na zemi bránia len kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), a to aj napriek pomerne častým náletom amerických vzdušných síl na pozície extrémistov.
"Po všetkých tých plamenných rečiach o humanitárnej katastrofe v Sýrii si (Turci) vymýšľajú dôvody, prečo nemôžu konať, aby zabránili ďalšej katastrofe. Takto by sa členský štát NATO, keď rovno na jeho hraniciach vládne hotové peklo, správať nemal," uviedol ďalej predstaviteľ americkej administratívy.
Americkí predstavitelia dôvody nečinnosti Turecka odmietajú, pričom tureckú požiadavku na vytvorenie bezletovej zóny nad severom Sýrie označili za nezmyselnú, keďže v uvedenej oblasti podnikajú časté nálety aj vzdušné sily Spojených štátov.
Podľa hovorkyne amerického ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiovej šéf americkej diplomacie John Kerry od pondelka už dvakrát telefonoval s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglum a vyzýval ho, aby Turecko proti Islamistom v okolí Kobané vojensky zasiahlo.
Neochotu Turecka pomôcť Kurdom v Kobané možno podľa agentúry DPA pripísať aj skutočnosti, že YPG má väzby na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) v Turecku, ktorú nielen Ankara, ale aj Spojené štáty a Európska únia pokladajú za teroristickú organizáciu.
